BRATISLAVA. V útrobách štadióna Municipal Carlos Tartiere v Oviede má svoju pamätnú tabuľu s vyvesenými fotkami. Španielsky klub na jeho počesť vyradil číslo desať na dve sezóny.
Po legendárnom Slovákovi nedávno pomenovali jednu z ulíc blízko novej arény: Paseo de Peter Dubovský.
Bol to jeden z najlepších futbalistov v dejinách Realu Oviedo. Podľa viacerých expertov dokonca najlepší. Podobnou ikonou je aj pre bratislavský Slovan a národný tím Slovenska.
Peter Dubovský 23. júna 2000 tragicky zahynul, keď v Thajsku spadol z vodopádu. Mal iba dvadsaťosem. Oviedo v nasledujúcej sezóne vypadlo zo španielskej ligy. Na istý čas sa dokonca prepadlo až do tretej ligy.
Zomrel a ihneď vypadli
V sobotu večer si opäť vybojovalo postup do najvyššej súťaže. Námestia boli plné ľudí, ktorí vítali svojich hrdinov. Je v tom kus symboliky.
Dnes uplynulo presne 25 rokov od smrti Dubovského.
„Od Petrovej smrti sa klub nikdy nepozrel do La Ligy. Keď sme nedávno odohrali exhibičný zápas s Internacionálmi SR práve na počesť nášho legendárneho futbalistu v Oviede, takmer všetci nám povedali jednu vetu:
´Už 25 rokov nie je najvyššia súťaž v astúrskom Oviede. A môžeme povedať, že s tragickým odchodom Petra Dubovského odišla z nášho mesta aj La Liga,“ opisoval Jozef Korbel, ktorý ako novinár mapoval jeho kariéru od žiackej kategórie.
„A práve teraz 25 rokov od jeho tragickej smrti sa hráči a fanúšikovia Realu Oviedo dočkali,“ dodal Korbel.
Namontoval pánbožko
Dubovského spoznal v roku 1986, keď Slovan vo finále zdolal Baník Ostrava 2:1. V Hlohovci šlo o titul žiackeho majstra Československa. Možno tam sa zrodila hviezda.
„Peter prišiel do autobusu posledný a posadil sa vedľa mňa, celú cestu z Hlohovca do BA sme debatovali a tam začalo vznikať naše dlhoročné priateľské puto,“ opisoval Korbel.
Prvú registračku vyplňoval desaťročnému Petrovi v bratislavských Vinohradoch tréner František Arpa. Dubovskí bývali na neďalekej Prešovskej ulici.
„Prišiel aj s bratom Ivanom a kamarátmi, či by som ich nevyskúšal. Peter hral predtým tenis, mal dobré pohyby, rýchlosť i výdrž. A tú ľavačku mu zrejme namontoval sám pánbožko. Po tréningu zostával kopať na bránku, domov chodil nadhadzujúc si loptu. Bol aj výborný žiak," vychrlil Arpa.
V tých časoch tréneri obiehali okolo štadiónov a hľadali talenty. Slovanisti sa dočítali, že akýsi mladší žiak Dubovský dal v dvoch sezónach takmer päťdesiat gólov.
Pár stoviek a fľaštička
„Noviny napísali, že som vraj predal Dubovského za päť fliaš šampanského. Nebola to pravda. Na Vinohrady putovali lopty i pár tisícoviek. Ale aj fľaštička,“ opravil Arpa.
„Keď bol ešte dorastenec, povinne sme sa chodili pozerať na jeho zápasy,“ priznal vo svojej knihe Divoké Deväťdesiatky bývalý spoluhráč a útočník Slovana Jaroslav Timko.
„Taký talent sa narodí u nás možno za sto rokov. Bol úplne odlišný ako jeho rovesníci. Hrali jedenásti, ale tak vyčnieval, že by ho okamžite každý bral,“ pokračoval Timko.
V československej lige ho po prvý raz postavil tréner Slovana Jozef Jankech v marci 1990 na zápas v Olomouci.
Mal vtedy sedemnásť a bol pred maturitou. O necelý mesiac dal v derby trnavskému Opálkovi svoj prvý ligový gól.
Mal devätnásť, keď tromi gólmi zostrelil v lige Slaviu, najväčšieho rivala v boji o československý trón.
Prezývka Bobo
Na konci sezóny Slovan získal titul, Dubovský nastrieľal rekordných 27 gólov v 30 zápasoch.
Médiá písali, že kvôli Dubovskému "ľudia v eufórii pili šampanské a bozkávali trávnik".
Vtedajší tréner Dušan Galis vtedy opísal Dubovského takto: „Komplexný hráč. Keď prišiel do áčka, jednostaj si na niečo ťažkal. To ma bolí, to ma bolí. Chlapci mu hneď ušili prezývku: Bobo. Prezývka zostala, ale on z ufňukanosti vyrástol. Vedel zaťať zuby, vedel zabojovať.“
V ďalšej sezóne prvenstvo v tabuľke kanonierov zopakoval, keď dosiahol 24 gólov. Vyhlásili ho za najlepšieho slovenského futbalistu.
„Vedel, že má veľký talent, ale nikdy nebol namyslený. Bol veľkorysý. Po víťazstve v ankete novinárom povedal, že najradšej by túto cenu doprial mne. Keď som ju získal o rok, veľmi mi ju prial,“ tvrdil v knihe Divoké Deväťdesiatky jeho bývalý spoluhráč Vladimír Kinder.
Hetrik proti Rumunsku
Reprezentačnú premiéru v drese Československa absolvoval Dubovský v devätnástich proti Španielsku.
Pamätný bol hlavne júnový zápas v roku 1993 proti Rumunsku, ktorý spoločný výber Čechov a Slovákov vyhral 5:2. Tri góly strelil práve Dubovský.
Prvé dva góly v drese Slovenska dal v Košiciach Faerským ostrovom v kvalifikácii majstrovstiev sveta.
V pamäti ostal aj zápas na Faerských ostrovoch, kde Dubovský v nadstavenom čase rozhodol o víťazstve 2:1 z priameho kopu.
„Komentátor Miro Michalech už hlásil, že s veľrybármi uhráme len remízu, keď Dubo strelil víťazný gól,“ doplnil Kinder.
Dubovský mal iba 21 rokov, keď sa o jeho služby začali zaujímať európske veľkokluby - Ajax Amsterdam a Real Madrid.
Real? Nikam nejdem
O polnoci zazvonil v bratislavskom byte Dubovských telefón. Peter bol ešte hore. "Zbaľ si najdôležitejšie veci, ráno o šiestej príde po teba taxík. Cestuješ do Madridu. Je to Real," znel zo slúchadla hlas slovanistického šéfa Jaroslava Čanigu.
"Nikam nejdem," reagoval vraj spočiatku Dubovský. Rozhodnutie však prehodnotil a s kráľovským klubom podpísal päťročnú zmluvu.
V archívoch sa v kontexte s jeho prestupom do Realu spomína 104 miliónov slovenských korún, čo bolo v prepočte asi dva milióny libier.
Ak by sme brali do úvahy infláciu, tak by mal takýto prestup dnes hodnotu okolo 14 miliónov eur. Možno ešte viac. O veľkosti Dubovského transferu svedčí aj to, že v tom čase mohol pokryť rozpočet Slovana zhruba na štyri až päť rokov.
"Mal parádnu ponuku z Ajaxu. Tiež Barcelona vymýšľala, ako ho získať. Plánovala, že ho kúpi a prvý rok pošle hosťovať do Stuttgartu. Ale Real dostal prednosť," vravel Boris Kitka. Súčasný asistent trénera Slovana bol jeden z najlepších priateľov Dubovského.
Premiéra proti Barcelone
"Real bol pre neho neskutočný krok, čo krok, skok. Dodnes v sebe nosím myšlienku, že na Slovensku sme vlastne nikdy nedocenili, čo Dubovský dosiahol.
Bol to rok 1993 a slovenský hráč šiel do Madridu v situácii, keď v zostave mohli hrať len traja cudzinci, v kádri boli Zamorano, Redondo a Michael Laudrup, aj tak ho Real zobral," dodal Kitka.
Nikdy predtým ani potom nekúpil svetový gigant futbalistu, ktorý vyrastal na slovenských trávnikoch.
Premiéru v La Lige si Dubovský odkrútil proti Barcelone. Real vyhral doma 5:0 a nastúpil v tejto zostave: Bujo - Quique, Hierro, Sanchis, Lasa - Luis Enrique, Milla (62. Dubovský), M. Laudrup - Amavisca, Raúl (63. M. Vázquez), Zamorano.
Dubovský prihral svojmu čilskému kamarátovi Zamoranovi na jeden z jeho troch gólov.
Príliš mladý a veľký tlak
"Peter mal obrovský potenciál. Na začiatku hral veľmi dobre a začal nadobúdať potrebné sebavedomie," napísal v rozhovore pre SME novinár José Diaz v roku 2005.
Potom však prišiel zlom.
"Trénera Benita Floru vystriedal Argentínčan Jorge Valdano a v treťom ligovom zápase (rok 1994) proti Albacete stiahol Petra z trávnika. Povedal, že poriadne nebehal," vysvetlil Diaz.
Od toho zápasu bolo Petra vidno viac na striedačke než na ihrisku.
"Jeho sebadôvera šla dolu. Čoraz menej dôveroval ľuďom v Reale a zostalo mu už len zopár najbližších priateľov,“ myslí si Diaz.
"Peter bol veľmi mladý, keď sa oňho bili európske veľkokluby. Nebol pripravený na to, aby zvládol obrovský tlak médií a fanúšikov," dodal Diaz.
Konkurencia bola o to väčšia, že v drese Realu mohli hrať vtedy iba traja cudzinci. V Reale boli vtedy až štyria.
Hanblivý a úprimný
"Všetko mohlo byť inak, keby prišiel do Madridu o niekoľko rokov neskôr. Mal úžasnú technickú kapacitu. Nebyť strašnej nehody v Thajsku, mohol patriť medzi najlepších európskych hráčov,“ zamyslel sa novinár Diaz.
Po dvoch rokoch v Reale Madrid prestúpil Dubovský do Realu Oviedo.
Za astúrsky klub odohral 132 zápasov, dal 17 gólov. V Oviede sa cítil oveľa šťastnejší a najmä dôležitejší.
Mimo ihriska bol skôr utiahnutý. Nie však z namyslenosti, ale zo skromnosti.
V jednom rozhovore o sebe prezradil: "Hovorí sa o mne, že som chladný, ja sa však skôr považujem za človeka premýšľajúceho, ktorý má veľmi rád svojich priateľov. Okrem toho som hanblivý a vždy sa snažím byť úprimný. Opovrhujem klamármi, pokrytcami, zradcami," vravel Dubovský.
Robili sme hlúposti
Futbal bral vždy zodpovedne. Bol dokonca aj veľkým trémistom.
"Pred zápasom išiel niekedy aj päťkrát na záchod. Bral to veľmi vážne. Bol svojský. Keď sa mu niečo nepáčilo, dal vám to pocítiť,“ spomína Kinder.
S Dubovským mal skvelý vzťah. Keď v devätnástich rokoch mladý ucháň začal hrávať za áčko Slovana Bratislava, Kinder sa vtedy ako 22-ročný vrátil z vojny.
„Sadli sme si hneď od začiatku. Dali sme sa dohromady a odvtedy sme boli nerozlučná dvojka. V Slovane i reprezentácii sme spolu bývali na izbe. Robili sme hlúposti, o ktorých niektorí ľudia ani nevedia,“ spomína Kinder v knihe.
Na ihrisku Dubovského vystihovala ľahkosť a uvoľnenosť. Futbalom sa zabával.
„Bol mladý a nemal starosti. Niektorí hráči boli v strese, ale on nie. Dokázal tým strhnúť celé mužstvo. A rýchlo sa stal jeho lídrom,“ prezrádza Kinder.
Kto by odmietol Real
V čom tkvela podľa neho Dubovského genialita?
„Vedel prejsť aj cez troch protihráčov. Dokázal streliť rozhodujúce góly, ale vedel ich pripravovať aj spoluhráčom. Vo svojej ére bol najlepším slovenským futbalistom,“ zdôrazňuje Kinder.
„Ľudia hovorili, nech radšej ide do Ajaxu, kde bude pravidelne hrávať. Povedzme si však úprimne, kto by odmietol taký slávny klub ako Real Madrid? V tých časoch nikto,“ tvrdí Kinder.
Nečakaná smrť kamaráta ho zlomila „Keď som sa to dozvedel, nemohol som nastúpiť. Bola to pre mňa obrovská rana. Minimálne týždeň som bol z toho úplne hotový. Nemohol som ani trénovať a nevedel som sa z toho spamätať,“ priznáva Kinder.
V júni 2000 odišiel na dovolenku do Thajska s priateľkou Auréliou a bratom Ivanom. Peter sa pri fotografovaní pošmykol a spadol z 25-metrového útesu Koh Samui.
Osudný odchod
Tri hodiny ho prevážali do nemocnice Ban Don, kde nemali vybavenie na záchranu života. Pri prevoze do ďalšej nemocnice skonal.
„To boli najhoršie chvíle, ktoré by som najradšej vymazal z pamäti,“ povedal vtedy tichým hlasom o tragédii pre denník Smena jeho brat Ivan Dubovský.
„Peter zbožňoval nádherné prírodné scenérie. Kráčali sme trochu strmším turistickým chodníčkom, boli sme už unavení, a tak sme si išli oddýchnuť. Brat sa vzdialil so slovami, že o chvíľu je naspäť. Išiel si niečo odfotiť."
"Žiaľ, bol to osudný odchod. Zrazu v diaľke kričala nejaká turistka, že ktosi spadol. Najskôr sme tomu nevenovali pozornosť, ale neskôr som sa pozrel tým smerom a uvidel som ležať dole pri skalách Petrovo telo,“ pokračoval Ivan.
„Pribehol som k nemu ako prvý a pýtal sa ho, či ho niečo bolí. Povedal mi, že ho veľmi bolia nohy. Hoci bol stále pri vedomí, jeho posledné slová zneli: Braček, zober ma domov...“ dodal brat Ivan.
Zápas na jeho počesť
Po záchrannej akcii Dubovského previezli do miestnej nemocnice v Ban Don už v bezvedomí, z ktorého sa neprebral. Podľa ošetrujúceho lekára u pacienta diagnostikovali vysokú stratu krvi (tri litre), poranenia mozgu a zlomeninu rebier. Peter podľahol 23. júna 2000 o 10.30 h v nemocnici zraneniam.
"Odišiel veľmi skoro skvelý futbalista a úžasný človek. Často si kladiem otázku, čo by dnes Peter robil. Mal by 53 rokov a asi by zostal žiť v Oviede, kde ho ľudia milovali, a jemu sa život blízko oceánu na severe Španielska v Astúrii veľmi páčil. Možno by pracoval v štruktúrach klubu Real Oviedo," zamýšľal sa Korbel.
V jeho hlave skrsla myšlienka zorganizovať zápas veteránov na španielskej pôde. Zhruba pred mesiacom nastúpili proti sebe bývalí reprezentanti Slovenska proti veteránom Ovieda.
Na ihrisku sa objavilo niekoľko bývalých spoluhráčov Dubovského. Tak trebárs Kinder, Miloš Glonek, Tomáš Stúpala, či Ladislav Pecko.
Slovák? Poznám Dubovského
Keď sa trénera Manchestru City Pepa Guardiolu na tlačovke v Bratislave opýtali, čo mu prvé napadne, keď sa povie Slovensko, priznal, že toho veľa nie je.
„Pamätám si však jedného úžasného futbalistu,“ povedal Guardiola vlani pred zápasom Ligy majstrov proti Slovanu.
„Peter Dubovský, bohužiaľ tragicky zomrel. Môj asistent Juanma Lillo ho viedol v Oviede, rozprával mi, že Peter bol dobrý chlap. Ešte teraz keď o ňom hovorí, má slzy v očiach,“ dodal Guardiola.
S Dubovským ho spája súperenie v španielskej lige počas hráčskej kariéry. Kým Guardiola hral za Barcelonu, Dubovský za najväčšieho konkurenta, Real Madrid. Sú takmer rovesníci. Ak by Slovák ešte žil, tak by mal päťdesiattri, Guardiola je o rok starší.
Klub ŠK Slovan Bratislava si pamiatku Petra Dubovského uctí dnes spomienkovým stretnutím pri jeho hrobe na cintoríne Vrakuňa (ružinovský cintorín) presne v deň jeho úmrtia, teda 23. júna o 10:30 hod. "Každý fanúšik, ktorý si chce uctiť Petrovu pamiatku je na tomto spomienkovom podujatí vítaný," píše klub.
