BRATISLAVA. Prvoradý cieľ splnil, jeho mužstvo sa zachránilo v tretej najvyššej súťaži.
Tréner MŠK Novohrad Lučenec Tomáš Boháčik však po skončení sezóny cítil, že tím potrebuje nový impulz.
„Rozhodol som ukončiť svoje pôsobenie ako tréner A-mužstva. Zvažoval som to už v zime, ale veci sa nepohli tak ako som chcel. Rozhodol som nechať priestor niekomu inému,“ potvrdil pre Sportnet Boháčik.
„Toto mužstvo je pokope už tri-štyri roky a stále hrá o záchranu. Dačo ešte treba zmeniť, aby to už bolo lepšie,“ doplnil.
Spoliehali sa na svojich
Lučenec obsadil v práve ukončenej sezóne v III. lige Východ 14. miesto. V 30 zápasoch získal 26 bodov za šesť výhier a osem remíz.
„Nebol som spokojný s výkonmi mužstva. Nevidel som napredovanie, bolo to stagnovanie na jednom mieste. Cítil som to aj na sebe, ani ja som sa už nedokázal viac namotivovať,“ uviedol 46-ročný kouč.
V posledných štyroch kolách súťaže Lučenec nezískal ani bod.
Klub sa spolieha len na slovenských hráčov, väčšinou na vlastných odchovancov. Priestor dostávali aj hráči, ktorí nedávno vyšli z dorastu alebo vekom sú ešte stále dorastenci.
„Máme útvar talentovanej mládeže, máme kvalitných dorastencov. Načo by sme to robili, keď sem máme zobrať nejakých cudzincov, ktorí sú možno o trochu lepší, ale zaberú miesto týmto chlapcom? Pre mňa je toto nepochopiteľné,“ podčiarkol tréner.
„Nemal som strach postaviť mladých hráčov. Veril som im a tí chlapci tú súťaž zachránili,“ doplnil.
Mohli mať o desať bodov viac
Lučenec dokázal odohrať vyrovnané stretnutia aj s kvalitnými súpermi z prvej polovice tabuľky.
„Boli zápasy, ktoré sme mali vyhrať a remizovali sme, alebo také, v ktorých sme mali remizovať, ale prehrali sme. Mohli sme mať o desať bodov viac, vtedy by som bol spokojný,“ skonštatoval Boháčik.
Jeho tím prehral deväť zápasov iba o jeden gól a štyrikrát sa musel uspokojiť s remízou tak, že vyrovnávajúci gól inkasoval až v samom závere.
„Mužstvo malo svoju tvár, ale zbytočne sme prehrávali zápasy. Nemyslím si, že sme urobili hanbu, ale myslím si, že sme mali naviac,“ podčiarkol.
Tréner bol väčšinou spokojný s defenzívnou činnosťou svojho mužstva. „Smerom dopredu sme však boli málo nebezpeční a to ma mrzí najviac. Nemôžeme sa spoliehať na jedného-dvoch hráčov a ostatní sa nejako zvezú,“ vravel Boháčik.
Je aj funkcionárom
Boháčik je od januára 2024 aj viceprezidentom klubu MŠK Novohrad. Budúcnosť futbalu v Lučenci bola vtedy neistá a tréner cítil morálnu povinnosť, aby klub pomohol zachrániť.
„Čo sa týka mládeže, som nápomocný pri fungovaní klubu, ale od A-mužstva chcem dať ruky preč. Potrebujem si oddýchnuť a potom si sadneme, či nájdeme ešte nejaký spôsob, ako môžem byť prospešný v rámci mládeže,“ prezradil.
V Lučenci strávil dovedna tri a pol roka, najprv ako tréner kategórie U17 a od začiatku sezóny 2023/2024 ako hlavný tréner mužov.
„Myslím si, že sme urobili kus dobrej roboty. Spolu s prezidentom Arnoldom Danyim sme zastabilizovali klub. Dotiahli sme do klubu zaujímavých ľudí. Pri doraste sme urobili zmenu a podarilo sa nám naspäť postúpiť do druhej dorasteneckej ligy,“ poznamenal Boháčik.
Vníma však problémy v kategóriách prípraviek a žiakov. „Mám pocit, že tam nenapredujeme tak, ako chceme, musíme na tom zapracovať,“ zdôraznil.
Uvedomuje si, čo musí zmeniť
Ak by mohol z uplynulej sezóny vymazať jeden výsledok, bolo by to derby v Rimavskej Sobote. Domáci v ňom deklasovali súpera 8:1.
„Bol to zápas blbec. Súperovi vyšlo úplne všetko a nám absolútne nič. Chcel by som vymazať aj moje správanie sa na lavičke voči rozhodcom. Sám som si vedomý, že to musím zmeniť, nemalo by sa to stávať,“ uznal chlapsky.
Boháčik dostal po domácom zápase so Sninou peňažnú pokutu za hrubé nešportové prejavy na adresu delegovaných osôb. V tom stretnutí ani nebol na lavičke, keďže mal trest po troch žltých kartách, ale v útrobách štadióna sa nezdržal.
„Ako hráč som nikdy nedostal červenú kartu, ale ako tréner som bol už trestaný asi päťkrát. Sú veci, za ktoré sa hanbím. Vadí mi však arogancia rozhodcov, keď nás poškodia a ešte sa mi smejú do tváre,“ skonštatoval Boháčik.
Uvedomuje si, že sa na lavičke musí krotiť, no nepáči sa mu, že rozhodcovia sú nedotknuteľní.
„Rozhodcovia nedokážu priznať svoju nekvalitu. Sú alibisti a potom je najjednoduchšie potrestať trénera,“ povzdychol si.
Na zápas pešo cez Chopok
V jednom konkrétnom zápase však s určitosťou nemal sily hádať sa s rozhodcami.
Tomáš Boháčik je totiž milovník hôr a na stretnutie v Poprade sa vybral od rodičov z Brezna pešo cez Chopok.
„Zažil som asi najhoršie počasie na Chopku, ale bolo to zaujímavé. Na predzápasový zraz som trochu meškal, lebo som sa v Poprade zle odbočil. Ale tam som bol rád, že sedím na lavičke, bolelo ma všetko,“ vravel so smiechom.
Teraz si chce dať trochu oddych, hoci už dostal nejaké ponuky. „Možno by ma naštartovala aj upokojila práca s malými deťmi, čo som zatiaľ ešte nerobil,“ uviedol.
„Nie je však veľa času, aby človek špekuloval, takže o týždeň-dva už budem asi vedieť, čo ďalej,“ uzavrel Boháčik.
