TRENČÍN. Písal sa rok 1999. Draftovou jednotkou sa stal Čech Patrik Štefan a výberom do NHL prešlo 12 Slovákov. Medzi nimi aj útočník Branko Radivojevič. V treťom kole si ho z 93. miesta vybralo Colorado Avalanche. 

„Bolo to už naozaj dávno, ostali mi iba matné spomienky. Ako draft ubieha, stále čakáte, nervózny, či si vás niekto vyberie. Keď zaznelo moje meno, bola to úľava, bol som šťastný," hovorí s odstupom času Radivojevič. 

V NHL pôsobil šesť rokov, najviac zo všetkých draftovaných slovenských hokejistov v spomenutom roku. Za Phoenix, Philadelphiu a Minnesotu odohral 399 zápasov a nazbieral 120 bodov za 52 gólov a 68 asistencií. 

Prešlo 26 rokov a meno Radivojevič opäť mieri na draft NHL. Brankov syn Luka patrí medzi slovenské nádeje, ktoré sa môžu dočkať už 27. a 28. júna v Los Angeles. 

Začínal ako útočník

Písať o tom, kto priviedol Luku k hokeju, je zrejme zbytočné. Hokejka bola vôbec prvá hračka, ktorú si vzal do ruky. Bolo to v čase, keď sa ešte len učil chodiť. 

„Odmalička trávil čas so mnou v šatni. Hokej ho lákal, bol u neho vždy na prvom mieste," hovorí bývalý hokejista o začiatkoch svojho staršieho syna. K hokeju priviedol aj mladšieho Matiju, ktorý hráva za mládežnícky tím Dukly Trenčín. 

Luka sa narodil v americkom štáte Minnesota. Na korčule sa prvýkrát postavil na ruskom ľade, začínal v prípravke Spartaka Moskva, v klube, v ktorom pôsobil jeho otec.

Do hokeja ho nikto nenútil. Rodičia iba sledovali, ako mladý Luka s radosťou navštevuje každý tréning a ako rýchlo sa zlepšuje. 

Do siedmej triedy hrával ako jeho otec na pozícii útočníka. Až neskôr si obľúbil hru v obrane, z ktorej ale rád útočil. „Poradil som mu, že útočných obrancov je ťažké zohnať," smeje sa otec Branko. 

Menšia postava mu môže pomôcť

Syn hokejistu sa musel už na počiatku kariéry vyrovnať s tým, že slávne priezvisko na drese nesie so sebou veľa úskalí. 

„Často počúvam, že to vybavil otec. Nemám rád takých ľudí. Vôbec to tak nie je. Každý si robí hokej sám. Ak by som na to nemal, tak by to bolo vidno,“ hovoril v minulosti pre Sportnet Luka. 

Rovnako to vníma aj Radivojevič senior, ktorý hovorí, že pre deti hokejistov to nikdy nie je jednoduché, pretože ľudia ich budú vždy porovnávať. Lukovi sa však vždy snaží poradiť. 

„O hokeji sa rozprávame často. Máme to nastavené tak, že po každom zápase si voláme a rozoberáme ho. On mi povie svoj názor, ja zase pridám svoj. Nie vždy sa zhodneme," vraví so smiechom. 

Rady, ako sa pripraviť na zápas z fyzickej stránky, Luka podľa otca nepotrebuje. Podľa neho má veľmi dobrú pracovnú morálku a spoločne diskutujú najmä o taktike. 

„Má veľmi dobré hokejové IQ a prehľad v hre. Dobre korčuľuje, lepšie ako ja v jeho veku, a má dobrú rozohrávku. Na druhej strane, má menšiu postavu, ale to môže z neho urobiť iného hokejistu.

Problémy s tvrdosťou hry nemá, dokáže sa s ňou vyrovnať, aj keď hrá proti silnejším súperom. Samozrejme, potrebuje ešte zosilnieť, ale myslím si, že to bude proces najbližších rokov," opisuje bývalý hokejista. 

Veľkú rolu v kariére zohrala pandémia

Mladý obranca žil do 18 rokov iba tri roky na Slovensku. S rodičmi bol neustále na cestách. 

Keď v roku 2020 prepukla na Slovensku pandémia koronavírusu a športoviská sa zatvorili, Radivojevičovci sa rozhodli urobiť zásadný krok - Luku poslali do Švédska. Mal iba 13 rokov, no rodičia vedeli, že mu pôsobenie v zahraničí môže iba pomôcť. 

„Na začiatku to bolo veľmi ťažké, ale tým, že sme ako rodina často cestovali, bolo to pre nás prirodzené," priznáva otec Branko.

Syna odvtedy vídal iba niekoľkokrát ročne, keď za ním prišiel osobne do Švédska. „Za mojich čias ma rodičia nevideli hrať hokej tri roky. Nemohli si pozerať zápasy. Dnes si cez internet pozriem každý synov zápas," konštatuje. 

Do Štokholmu s Lukom cestovala iba teta, otcova sestra, ktorá mohla odtiaľ pracovať a stala sa pravou rukou mladého hokejistu. 

Rodina očakávala, že keď sa pandémia skončí, Luka príde späť na Slovensko. Už sa tak nestalo. Po ročnom pôsobení v klube AIK Štokholm sa útly obranca presunul do Örebra. 

Pôsobil vo výberoch do 16, 18, ale aj do 20 rokov. S dorasteneckým tímom vybojoval titul majstra krajiny a o rok si úspech zopakoval. 

V sezóne 2023/24 debutoval vo veku 16 rokov v najvyššej švédskej súťaži. Po Martinovi Fehérvárym bol druhý najmladší Slovák so štartom v SHL. Za prvý tím nakoniec odohral šesť zápasov v základnej časti a tri v play-off. 

Do Ameriky šiel skúsiť šťastie, vyhral titul

V Örebre odštartoval aj aktuálny ročník. V prvom tíme ale nedostával toľko priestoru, ako by si sám prial. 

„Ocitol sa v situácii, že veľa nehral a pre nahustený program ani poriadne netrénoval. Rozhodli sme sa, že skúsi šťastie v Amerike," vysvetlil otec hokejistu. 

Luka sa po dohode s Örebrom v októbri minulého roka pripojil k tímu Muskegon Lumberjacks v americkej USHL. 

Prechod do rýchlej juniorskej súťaže nebol jednoduchý. Chvíľu trvalo, kým si zvykol na novú ligu a užšie klzisko. Do konca kalendárneho roka sa usadil v zostave a začal aj pravidelne bodovať. 

Dobrá forma mu vyniesla aj pozvánku do reprezentácie. Luka bol súčasťou slovenského výberu do 20 rokov na juniorskom šampionáte, kde tím trénera Ivana Feneša obsadil šieste miesto. Vo štvrťfinále podľahol rovesníkom z Fínska 3:5.

Pre Radivojeviča bol tento zápas mimoriadne smolný, nedohral ho pre nepríjemný zákrok Emila Pieniniemiho. Následné vyšetrenia ukázali, že si poškodil bočný väz v kolene. Rozhodol sa, že rehabilitáciu absolvuje doma v Trenčíne. 

„Zranenia sú súčasťou hokeja. Nie je nič príjemné, keď na dva mesiace vypadnete. Navyše, od decembra hral svoj najlepší hokej," hovorí otec. Synovi sa pri návrate na ľad snažil pomáhať. 

Luka bol mimo hru dva mesiace, vo februári už pokračoval v zámorskej sezóne. Rýchle zotavenie zo zranenia potešilo aj reprezentačného trénera výberu do 18 rokov Martina Dendisa. 

Koncom apríla Luka viedol ako kapitán slovenskú osemnástku na MS v hokeji tejto vekovej kategórie. Na turnaji v USA patril medzi najlepších a najproduktívnejších hráčov tímu, ktorý nakoniec obsadil 4. miesto. V zápase o bronz prehrali Slováci 3:4 po predĺžení s domácimi hokejistami. 

„Najviac som prežíval súboj o 3. miesto a predĺženie. Bolo to dosť stresujúce. Po zápase som sa cítil tak, ako keby som ho sám hral," vraví otec Branko. 

Po smolnom konci na svetovom šampionáte dostal Luka príležitosť zabojovať o titul na klubovej úrovni. Celkovo odohral v základnej časti súťaže 38 zápasov, v ktorých si pripísal 22 kanadských bodov za tri góly a 19 asistencií. V play-off pridal ďalšie štyri stretnutia. 

Jeho tím Muskegon sa stal šampiónom USHL a získal Clark Cup. Radivojevič oslavoval tretí mládežnícky titul za tri roky. Dostal sa aj do All-Star výberu nováčikov súťaže.

Ešte koncom januára klub oznámil, že Luka sa dohodol na spolupráci s prestížnou univerzitou Boston College. Nastúpi na ňu v budúcej sezóne 2025/26 a bude pôsobiť v NCAA. 

„My rodičia sme veľmi hrdí, že bude študovať na univerzite. Okrem toho škola ponúka aj dobrý hokejový program, bude tam mať veľké možnosti rozvíjať sa," vraví otec. 

Nepredvídateľný draft

Luka Radivojevič je dlhodobo považovaný za veľký talent slovenského hokeja. V preddraftových rebríčkoch sa dlho pohyboval na popredných priečkach, viacerí experti mu predpovedali prvé kolo. 

V draftovej sezóne sa hodnoteniami postupne prepadal, ale jeho meno by malo takmer s určitosťou zaznieť aj v Los Angeles. 

„Prognózy vnímam, ale draft je nepredvídateľný. Nikdy neviete, kto si vás môže vybrať alebo nie, ale nelámem si nad tým hlavu. Záujem prejavilo asi dvadsať klubov. Je to ale ťažké odhadnúť. Fakt neviem, kto si ma môže vybrať," uviedol Luka Radivojevič pre Denník Šport. 

Najväčšou nevýhodou 18-ročného beka je podľa expertov výška, Luka podľa dostupných údajov meria iba 177 centimetrov. Obrancov v NHL s takou výškou nájdete len veľmi ťažko. 

Na základe posledných rebríčkoch, ktoré vznikali krátko pred výberom, si Radivojeviča vyberú kluby v 3. alebo 4. kole. Expert portálu The Athletic Cory Pronman ho vo výbere 125 top talentov zaradil na 106. miesto. 

„Draft je špeciálny, ale stále hovorím, že je to iba prvý krok. Môže to pomôcť, ale nemusí. Dostať sa do NHL je ťažké a zotrvať v nej ešte ťažšie. Je to stále dlhá cesta, na ktorej musíte napredovať a nesmiete sa uspokojiť s tým, že ste prešli draftom," upozorňuje Branko Radivojevič.

Na syna je právom hrdý. „Je to pracovitý chalan, ktorý má rád hokej. Je určite pokojnejší, ja som býval veľký nervák. Verím, že má v sebe niečo, vďaka čomu si splní svoje ciele," dodáva otec.

Mladý Luka chce svojho mentora určite raz v budúcnosti prekonať, jeho sen je hrať v NHL a vyhrať Stanley cup.